Nebudem plakať, nebudem sa smiať, nebudem prosiť, aby si ma mal rád!!     

Smrt je někdy cesta ke štěstí

Na nočním nebi krvavý měsíc září,
na skále bledá dívka,
bolestný úsměv na tváři.
Opovržení a zloba jež plní ji mysl,
život, který žít už nemá smysl.
vzpomínky na vše krásné,
na chvíle, které svou¨zlobou zahubila,
tíží ji jak kříž,
spalující touha aby se jich zbavila...

Náhle - vážný výraz, vytřeštěné oči,
proboha vždyť ona...skočí!!!
Jak milence na prsou má přitisknutu černou růži,
z trnů, jež zabodnuty hluboko má v těle,
potůčky krve jež jí kůži skrápějí,
do temnoty pod sebou vrhla se tak směle,
je konec všech nadějí.

Dopad, krátký záchvěv bolesti,
krásné oči jež slepě hledí do tmy, na rtech úsměv,
vždyť jak dlouho čekal až se od všeho utrpení oprostí...
Ten úsměv na tváři, jež září jak luna jasná,
je konec všeho utrpení, konečně je opravdu šťastná...

Láska je strašne silný cit, ale žiaľ je ešte silnejší.

Ztrácení Života

Stojím tu a v slepém zrcadle vidím tebe,
děravou duši, co stále chce ven
a nade mnou vznáší se mé černé nebe,
chci doufat, že je to jen sen.
Ta strašná bezmoc mě celou svírá,
nemůžu dýchat, nemůžu žít.
Závoj strachu se přede mnou uzavírá,
teď už nestačí jen chtít.
Podávám ti ruku, ale ty mizíš stále dál,
křičím, brečím, volám, prosím tě: "Vrať se!"
Však ďábel, jakoby se hlasitě smál
a chraplavě šeptal ti: "Ztrať se."
Zůstávám tu, sama s křídly zlomenými,
padlý anděl, co jen lásku chtěl.
Peklo mě plní myšlenkami zvrácenými
a tvůj hlas, co kdysi dávno ve mě zněl,
tu není...

 Láska je strašne bohatá., láska tá všetko sľúbi, ten čo ľúbil , sklamal sa a ten čo sklamal ľúbi.

Chcem kričať z plných úst, že Ťa milujem, ale láska mi vzala hlas, nemôžem. Keď na Teba myslím, akoby som bola v nebi, stále si kladiem tú otázku: KEBY.. Čo by bolo, keby som Ťa nemala, ako by som asi bez Teba žila? Vtedy sa bez Teba žiť dalo, dnes už nie, veď byť s Tebou, je moje tajné želanie, byť s Tebou a už nikdy Ťa nepustiť z dlaní, ľúbim Ťa a preto prosím: VRÁŤ SA MI !

Vráť sa prosím

Sám tu sedím v tichu
Snažím sa potlačiť pýchu
Sám, v myšlienkach na Teba
S Tebou som chcel letieť...do neba

Sám tu sedím na brehu rieky
Možno si niekde sama, možno s niekým
Viem že každý iný, ...oveľa lepší je ako ja
Ja som zlý, ale s Tebou som chcel kráčať.....do raja

Sám tu sedím v mokrej tráve
Na Teba myslím neustále...(aj teraz práve)
Prší...necítim chlad ani zimu
Nebudem ľúbiť už nikdy inú

Kvapky dažďa...po lícach mi stekajú
Za Tebou do mojich sĺz sa zlievajú
Všetky za Tebou chcú ísť
A ja zas späť ku Tebe prísť

Ak musím ešte žiť,
Tak len ak budem smieť
Ďalej s Tebou byť
Prosím, vráť sa mi.

Topím sa v slzách, trhá ma na kusy...
Rozum vraví jedno, no srdce nepustí...
Na ceste tŕnistej, cez peklo do neba...
Nemôžem byť s Tebou,nemôžem bez Teba...
Moje oči plačú, moje srdce smutné...
Milujem Ťa Láska!
...nikdy nezabudnem.

Samota

samota na kraji u brala
sedela a trpko kričala

slzy si v tvari cestu hladali
ako snehove vlocky
tisko k zemi padali

sedela na kraji brala
a padat chcela k zemi
no odvaha jej chybala
zostala sediet v bukovom tieni

zrazu vsak ticho vykrik lame
v bukovom tieni, nikoho niet
padala kratko padala z vysky
netreba mylsienky, bez zbytocnych viet

tam v udoli lezi sama
slzy co kropili jej tvar

krv vystriedala

Celé noci nespím, von sa z okna dívam. Myslím len na teba, len o tebe snívam. Prečo ťa mám plnú hlavu? Čo sa so mnou stalo? Veď žijem len pre teba! Zdá sa ti to málo? 

    Sklamanie  

      Vedela,že sklamanie bolí...
Ale že sa nikdy nezahojí!!
Prečo jej to nikdo nepovedal?!
snažila sa zabudnút´,všetko pre to robila,všetko by skúsila...

Prvý jej radili= prvý týžden je najhorší
no po nom sa to polepší
(a tak celý týžden
plakala a stále čakala)
Druhý jej radili=Nespomínaj na,to aké
to bolo ked ta bozkal
na pery.Ked ta stiahol
za ruku a pritiahol
k svojmu boku.
Tretí jej radili=Najlepšie zabúdaš,ked
iného vedla seba máš.
Spravil všetko!! no to čo
hladala,úplne inde našla....
Nezabudneš ak si lúbil!
Tak načo zabúdat´ na to pekné
čoho je na svete tak málo....

Už nikdy. Už nikdy nepoviem, že túžim po láske. Nikdy ju nebudem hľadať. Nepôjdem blúdiť po meste a kričať láska tu som, tak si ma nájdi a ľúb ma, trhaj na kúsky. Už nikdy. Už neunesiem viac sklamaní...

Bez teba...

Z nenávisti láska,
z lásky nenávisť.
Čo napísal osud,
už sa nedá zmeniť.

Zo smútku radosť,
z radosti smútok.
Tvoje vlasy sú ako
pole sedmokrások.

Z prehry víťazstvo,
z víťazstva prehra.
Musím žiť ďalej,
aj keď bez teba.

Z väzenia sloboda,
zo slobody väzenie.
Bez teba srdce moje,
navždy zhynie.

    Láska

Keď už padá temná slza zla,
Pochopím že som tu iba ja,
Mňa striehne kŕdeľ čiernych vrán,
Čítam básne z pekelných strán,
Moje srdce ako kus ľadu mrazí,
Len Tvoja láska ohňom ho prerazí,
Tvoje oči ako šíp ma prebodnú,
Pre tvoju krásu nenachádzam frázu vhodnú,
Prosím osud nech ku mne zhovievavý je,
Obyčajný človek TEBA božskú krásu miluje.

Slza krvi

Po srdci mi steká slza z krvi,

Moje vnútro úzkosť drví.

Vír myšlienok na jedinú vec sa upína,

Prázdnota, samota, nech noc vás preklína.

Aká to diaľka, čo mi Ta vzala,

Na názor sa ma nepýtala.

Bezo mňa odchádzaš do sveta,

Či je to osudu odveta?

Rozdelil nás, večná mu buď sláva,

So zmyslom pre humor sa s nami zahráva.

S tebou to bolo vždy úplne iné,

A preto viem, že to ostane nemenné.

Moje srdce si Ta vnútri uchová navždy,

Pretože výminočný bol s Tebou deň každý.

Do budúcna hľadím a vidím Ta ta,

Ty proste patríš do môjho života.